Dôsledky stúpajúcich globálnych teplôt, ako sú silné záplavy alebo
horúčavy, by podľa správy mohli stáť najväčšiu európsku ekonomiku až 910
miliárd eur pri scenári bez akýchkoľvek adaptačných opatrení.
Podľa ministerstva hospodárstva ide pritom o "spodnú hranicu"
odhadu, keďže analytický model nedokázal zohľadniť všetky potenciálne
dôsledky zmeny klímy. Do tohto modelu neboli napríklad zahrnuté
mimoriadne úmrtia, pokles kvality života a vyhynutie živočíšnych a
rastlinných druhov "napriek ich veľkému významu", uviedlo ministerstvo. Celkové náklady tak budú preto pravdepodobne výrazne vyššie ako pri modelovaných scenároch.
V prípade "slabej klimatickej zmeny" môžu náklad dosiahnuť 280
miliárd eur bez opatrení na prispôsobenie sa vplyvu rastúcich teplôt.
Medzi opatrenia, o ktorých sa uvažuje, patria investície do odrôd
rastlín odolných voči zmene klímy, do lepšieho zavlažovania a do
financovania výskumu.
Dohromady by tieto kroky mohli síce stáť toľko ako náklady na klimatickú
zmenu pri najmiernejšom scenári, ale zároveň v prípade najhoršieho
scenára by pomohli znížiť náklady na dôsledky o 60 %.
Štúdia zdôraznila potrebu "ambicióznej" klimatickej politiky už
teraz, v snahe ušetriť budúcim generáciám náklady, uviedol vo vyhlásení
štátny tajomník ministerstva hospodárstva Stefan Wenzel. "Klimatická zmena už má vážne ekonomické dôsledky, ktoré sa môžu výrazne zvýšiť," povedal.
Podľa štúdie Nemecko medzi rokmi 2000 a 2021 zaznamenalo náklady
súvisiace so zmenou klímy vo výške 145 miliárd eur, pričom viac ako
polovica je za obdobie od roku 2018. Na ilustráciu, krajinu v roku 2021
zasiahli historické záplavy, ktoré podľa správy spôsobili škody za 40
miliárd eur.
Podobné udalosti by sa mohli "vyskytovať čoraz častejšie", pričom podobné náklady tak môžu vznikať "každý rok do polovice storočia", upozornilo ministerstvo.